Prvý septembrový týždeň sme sa vybrali na spoločné horské dobrodružstvo. Veľkofatranskej hrebeňovky sa tentoraz zúčastnili nielen členovia KST Horňan Práznovce, ale aj turisti, ktorí nie sú členmi nášho klubu. A práve táto pestrá partia sa postarala o to, že sme si z hôr odniesli nielen krásne výhľady, ale predovšetkým množstvo spoločných zážitkov.

Našu túru sme začali v Tureckej. Čakala nás poriadna dávka stúpania, no postupne sme sa dostali až na Krížnu a následne Ostredok, najvyšší vrch Veľkej Fatry. Odtiaľ sme pokračovali smerom k Chate pod Borišovom.

Turistika bola miestami celkom náročná, no všetci členovia našej partie ju bez problémov zvládli. A po príchode na chatu už začala tá príjemnejšia časť dňa.

Večer na horskej chate mal svoje neopakovateľné čaro. Pri spoločných rozhovoroch, dobrom jedle a smiechu sme si vytvorili atmosféru, kvôli ktorej sa človek do hôr rád vracia.

Ráno sme boli pripravení vyraziť na ďalší bod nášho výletu – Horský hotel Kráľova studňa. Lenže hory mali iný plán. ZačaloPrvý septembrový týždeň sme sa vybrali na spoločné horské dobrodružstvo. Veľkofatranskej hrebeňovky sa tentoraz zúčastnili nielen členovia KST Horňan Práznovce, ale aj turisti, ktorí nie sú členmi nášho klubu. A práve táto pestrá partia sa postarala o to, že sme si z hôr odniesli nielen krásne výhľady, ale predovšetkým množstvo spoločných zážitkov.

Našu túru sme začali v Tureckej. Čakala nás poriadna dávka stúpania, no postupne sme sa dostali až na Krížnu a následne Ostredok, najvyšší vrch Veľkej Fatry. Odtiaľ sme pokračovali smerom k Chate pod Borišovom.

Turistika bola miestami celkom náročná, no všetci členovia našej partie ju bez problémov zvládli. A po príchode na chatu už začala tá príjemnejšia časť dňa.

Večer na horskej chate mal svoje neopakovateľné čaro. Pri spoločných rozhovoroch, dobrom jedle a smiechu sme si vytvorili atmosféru, kvôli ktorej sa človek do hôr rád vracia.

Ráno sme boli pripravení vyraziť na ďalší bod nášho výletu – Horský hotel Kráľova studňa. Lenže hory mali iný plán. Začalo intenzívne pršať, a tak sme odchod radšej na chvíľu odložili.

Čakanie na lepšie počasie sme si však vedeli užiť. Prišli na rad spoločenské hry, rozhovory, káva a, samozrejme, našli sa aj takí, ktorí si dali pivo. Keď dážď konečne ustal, mohli sme vyraziť.

Pokračovali sme po krásnom Veľkofatranskom hrebeni. Počasie sa umúdrilo a my sme si mohli naplno vychutnávať horskú atmosféru. Zastavili sme sa na Salaši pod Suchým, ktorý slúži ako útulňa pre turistov. Tu sme sa najedli, oddýchli si a doplnili energiu na ďalšiu časť trasy. Potom sme opäť vyrazili smerom na Krížnu. A keď sme sa dozvedeli, že z Krížnej nás na Kráľovu studňu čaká už len približne hodina, všetci sa potešili.

Cestou sme pri Kráľovej skale stretli pastiera so stádom kráv. Dal sa s nami do reči a veľmi príjemne sme si spolu porozprávali. Podľa jeho slov mal v stáde približne 70 kráv. Takéto náhodné stretnutia v horách sú presne tie chvíle, ktoré si človek zapamätá.

Na Kráľovu studňu sme dorazili hladní a unavení, ale zároveň plní krásnych emócií a zážitkov. Po celodennom putovaní nám dobre padlo jedlo a oddych.

Večer sme opäť strávili spolu. Rozhovory, smiech a spoločné chvíle len potvrdili, že táto partia si naozaj sadla. A bola to partia naozaj pestrá – od 16-ročných až po 70-ročných turistov. Rozdiel vo veku nám však vôbec neprekážal. Práve naopak. Každý priniesol do partie niečo svoje a všetci sme si mali čo povedať, čo odovzdať a čím sa navzájom obohatiť. V nedeľu ráno nás čakal zostup späť do Tureckej. Trasa bola úplne iná ako tá, ktorou sme putovali po hrebeni. Kráčali sme krásnou, miestami takmer pralesnou krajinou a užívali si úplne inú tvár Veľkej Fatry.

A nechýbalo ani malé dobrodružstvo. Po ceste sme objavili stopy po medveďovi – respektíve jeho pozostatky v podobe h.

V Tureckej sme sa napokon rozlúčili. Unavení, ale spokojní a s množstvom nových spoločných zážitkov. Už pri lúčení sme plánovali ďalší výlet do slovenských a možno aj českých hôr. Veľkofatranská hrebeňovka nám opäť pripomenula, že turistika nie je len o kilometroch, stúpaní a zdolaných vrcholoch. Je predovšetkým o ľuďoch, spoločných chvíľach, smiechu, nečakaných stretnutiach a zážitkoch, na ktoré sa nezabúda.

Ďakujeme všetkým, ktorí boli súčasťou tejto skvelej partie. Bolo nám spolu naozaj dobre a už teraz sa tešíme na ďalšie spoločné kilometre v horách!